Táto stránka používa súbory cookies. Kliknutím na „Prijať “ súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom zariadení na zlepšenie navigácie na stránke. Ochrana osobných údajov.

Bezdôvodné obohatenie

V dnešnom článku vám prinášame základný prehľad o inštitúte bezdôvodného obohatenia. V krátkosti sa pokúsime zodpovedať otázky, čo bezdôvodným obohatením je, čo ním nie je, čo bezdôvodné obohatenie spôsobuje a aké majú subjekty záväzkového vzťahu založeného bezdôvodným obohatením možnosti.

Čo je bezdôvodné obohatenie?  

Bezdôvodným obohatením je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Treba zdôrazniť, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo to, čo mal podľa práva plniť sám.

Z rozhodnutia NS ČR z 18.5.1999, sp. zn. 33Cdo 973/1998 vyplýva, že: „Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451ods. 1 OZ je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu určitej osoby na úkor iného a pre toto obohatenie nebol právom uznaný dôvod, t. j. išlo o bezdôvodné obohatenie  a nie je významné, či skutočnosť, na základe ktorej došlo k obohateniu, zavinil obohatený.

Bezdôvodné obohatenie má významné postavenie aj pri zániku záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv. V prípade ak došlo k zániku zmluvy z dôvodu jej neplatnosti alebo zrušenia, každý z jej účastníkov je povinný vrátiť druhému to, čo na základe tejto zmluvy získal. Ak by k vráteniu navzájom prijatých plnení medzi účastníkmi zmluvy nedošlo, tieto „nevrátené“ plnenia sa považujú za bezdôvodné obohatenie.

 

Čo nie je bezdôvodné obohatenie?
Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje plnenie:

·        z premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy,

·        z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami, vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky.

Vo vzťahu k plneniam v tomto bode platí, že sa ich vydania nemožno domáhať na súde. Ide o tzv. naturálne záväzky, pri ktorých nejestvuje, resp. vôbec nevznikla alebo v dôsledku nejakej právnej skutočnosti zanikla ich vymáhateľnosť, a to aj napriek tomu, že veriteľ z nich má právo alebo pohľadávku voči dlžníkovi.

 

Vrátenie bezdôvodného obohatenia

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Tak v odbornej literatúre, ako aj v súdnej praxi je bezdôvodné obohatenie chápané ako záväzkovoprávny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť toho, kto sa obohatil, vydať to, o čo sa obohatila tomu korešponduje právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia (Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 Cob/320/2012 zo dňa 17.04.2013). V prípade, ak nie je možné zistiť, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, musí sa vydať štátu.

Zároveň platí, že vydať sa musí všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napr. v poskytnutí služby a pod.), musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

 

Bezdôvodné obohatenie a dobromyseľnosť

Občiansky zákonník pojem dobromyseľnosť na viacerých miestach používa, avšak jeho definícia v tomto právnom predpise absentuje. Definíciu dobromyseľnosti je teda potrebné vyhľadávať v súdnych rozhodnutiach.

Vo všeobecnosti možno dobromyseľnosť definovať ako stav, kedy osoba koná v dobrej viere, a to so zreteľom na všetky okolnosti  s tým, že jej právo na takéto konanie patrí.

Dobromyseľnosť má význam nielen z pohľadu dĺžky premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj vtedy, ak je predmetom bezdôvodného obohatenia vec prinášajúca úžitky. V prípade, ak sa bezdôvodne obohatil človek, ktorý nekonal dobromyseľne, musí vrátiť nielen samotný predmet bezdôvodného obohatenia, ale aj jeho úžitky.

 

Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia všeobecne upravuje § 107 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného sa toto právo premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo (dvojročná subjektívna lehota).  Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky(trojročná objektívna lehota), a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Dlho diskutovanou bola otázka premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch (a teda najmä dĺžka premlčacej doby). Na túto otázku existujú protichodné právne názory a odlišná rozhodovacia prax. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002, zo dňa 18. 6. 2003 predstavuje prelomové rozhodnutie, v zmysle ktorého je nevyhnutné premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch posudzovať výlučne podľa Obchodného zákonníka. Predmetný právny názor prevzala aj slovenská rozhodovacia prax, kedy sa rozhodnutím ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 214/2004 zo dňa 30.11.2005 pripustilo, že napriek tomu, že posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa bude riadiť Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia v prípade obchodnoprávnych vzťahov bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka, čím Ústavný súd SR vo svojej podstate pripustil aplikáciu noriem Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu.

  

Ako sa možno domáhať vydania bezdôvodného obohatenia?

Typickým príkladom bezdôvodného obohatenia je situácia, kedy zo strany osoby A omylom dôjde k prevodu finančných prostriedkov na bankový účet osoby B, pričom medzi osobou A a osobou B neexistoval žiadny právny vzťah, z ktorého by osobe A vyplývala povinnosť poskytnúť akékoľvek plnenie osobe B. Osoba B si je vedomá, že k takýmto finančným prostriedkom nemá žiadny právny titul, a aj napriek tomu si tieto finančné prostriedky poskytnuté osobou A na svojom bankovom účte ponechá. Aké má osoba A možnosti?  

Vydania bezdôvodného obohatenia v takomto prípade sa môže osoba A domáhať spravidla žalobou na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku voči osobe B.

V žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia je okrem všeobecných náležitostí podania potrebné uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

 

Pre viac informácií, alebo v prípade potreby uplatňovania vašich práv vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia nás neváhajte kontaktovať na: info@grandoaklaw.com

 

 

 

 

 

 

Zdroje:

 

https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1964/40/ZZ_1964_40_20191201.pdf

https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2015/160/ZZ_2015_160_20210801.pdf

FEKETE, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011

 

info@grandoaklaw.com